Ľudovít Štrompach (1923 – 2009) - maliar, reštaurátor, pedagóg

Narodil sa 23. júna 1923 v Budapešti rodičom Jozsefovi Strompachovi a Petronelle, rod. Heiszter, ktorí boli v službách grófa Pállfyho. Po strate rodičov vyrastal v Saleziánskej internátnej škole v Budapešti. Po ukončení stredoškolského štúdia navštevoval Kráľovskú výtvarnú akadémiu v Budapešti a po vojne pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u národného umelca Jána Želibského. Počas štúdií v Budapešti sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Magdalénou. Po skončení štúdia v Prahe sa usídlil spolu s rodinou na Slovensku, na hornej Nitre. Najskôr do Opatoviec, kde mal rodinu a neskôr do Handlovej, kde bol zamestnaný ako propagačný výtvarník Handlovských uhoľných baní. V roku 1957, po vybudovaní sídliska Píly, na ktorom sa podieľa realizáciou grafít a ďalších technológií, (leptané sklo, štukolustro) sa sťahuje do Prievidze. V rokoch 1957 – 61 pôsobil ako riaditeľ Krajského vlastivedného múzea v Bojniciach, pre ktoré zozbieral mnohé cenné diela základného fondu. V roku 1963 zakladá výtvarný odbor Ľudovej školy umenia v Prievidzi, v jeho pedagogickej činnosti od roku 1964 až do roku 1973 pokračuje manželka akad.mal. Magdaléna Štrompachová. V 70.tych rokoch pôsobil ako vedúci ateliéru v  Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Bratislave a neskôr až do svojej smrti pôsobil ako slobodný umelec.

Jeho výtvarné realizácie v architektúre sa nachádzajú po celom Slovensku. 

Jeho obrazy sa nachádzajú v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, v Stredoslovenskej  galérii v Banskej Bystrici, v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu v Bojniciach, v Považskej galérií, v Národnej galérii v Prahe a v súkromných zbierkach u nás i v zahraničí. 

Rovnako rozsiahle je jeho reštaurátorské dielo – podieľal sa na reštaurovaní Oravského hradu, hradu Krásna Hôrka, hradov v Holíči, v Bytči, kostolov v Pôtri, Liptovskej Teplej, Liptovskej Ľupči a ďalších. Začiatkom 80-tych rokov sa podieľal na reštaurovaní sakrálnych diel Piaristického kostola v Prievidzi, ako aj Kostola sv. Bartolomeja. (Farského kostola). Po smrti svojej manželky v roku 1988 býval väčšinu svojho života v Bratislave, pričom často cestoval do zahraničia (Rakúsko – Viedeň, Nemecko – Mníchov, Garmisch Parternkirchen) za svojim príbuzenstvom. Z tohto obdobia pochádza viacero jeho rodinných portrétov a figurálnych malieb. Zomrel 5. 3. 2009 v Bratislave.